Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

Prezentacja na temat: "Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín"— Zapis prezentacji:

1 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín
Slovné druhy v kocke 2 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

2 Liczebniki – Číslovky Liczebniki nazywaja liczbę i kolejność osób, zwierzat, zjawisk itd. Číslovky vyjadrujú množstvo, počet osôb, zvierat, vecí a javov. Dzielimy je na – Delíme ich na: liczebniki główne – základné číslovky: jeden, dva, sto... liczebniki porządkowe – radové číslovky: prvý, druhý... liczebniki mnożne – násobné číslovky: jedenkrát, dva razy... liczebniki wielorakie – druhové číslovky: dvojaký, trojaký...

3 Liczebniki główne – Základné číslovky
0 – nula 1 – jeden 2 – dva 3 – tri 4 – štyri 5 – päť 6 – šesť 7 – sedem 8 – osem 9 – deväť 10 – desať 11 – jedenásť 12 – dvanásť 13 – trinásť 14 – štrnásť 15 – pätnásť 16 – šestnásť 17 – sedemnásť 18 – osemnásť 19 – devätnásť 20 – dvadsať 21 – dvadsaťjeden 30 – tridsať 40 – štyridsať 50 – päťdesiat 60 – šesťdesiat 70 – sedemdesiat 80 – osemdesiat 90 – deväťdesiat 100 – sto

4 Liczebniki główne – Základné číslovky
101 – stojeden 110 – stodesať 199 – stodeväťdesiatdeväť 200 – dvesto 300 – tristo 400 – štyristo 500 – päťsto 600 – šesťsto 700 – sedemsto 800 – osemsto 900 – deväťsto 1 000 – tisíc – desaťtisíc – dvadsaťtisíc – päťdesiatpäťtisíc päťsto – stotisíc – milión – miliarda

5 Liczebniki porządkowe – Radové číslovky
0. – nultý 1. – prvý 2. – druhý 3. – tretí 4. – štvrtý 5. – piaty 6. – šiesty 7. – siedmy 8. – ôsmy 9. – deviaty 10. – desiaty 11. – jedenásty 12. – dvanásty 13. – trinásty 14. – štrnásty 15. – pätnásty 16. – šestnásty 17. – sedemnásty 18. – osemnásty 19. – devätnásty 20. – dvadsiaty 21. – dvadsiaty prvý 30. – tridsiaty 40. – štyridsiaty 50. – päťdesiaty 60. – šesťdesiaty 70. – sedemdesiaty 80. – osemdesiaty 90. – deväťdesiaty 100. – stý 101. – sto prvý

6 Czasowniki – Slovesá Czasowniki nazywają czynność lub stan osób, zwierząt, rzeczy itd. Slovesá vyjadrujú dej, činnosť alebo stav osôb, zvierat a vecí. Dzielimy je na – Delíme ich na: ze względu na znaczenie – podľa významu: pełnoznaczeniowe – plnovýznamové / niepełnoznaczeniowe (pomocnicze) – neplnovýznamové (pomocné) ze względu na aspekt – podľa vidu: dokonane – dokonavé / niedokonane – nedokonavé ze względu na zwrotność – podľa zvratnosti: zwrotne – zvratné / niezwrotne – nezvratné

7 Czasowniki ze względu na znaczenie – Slovesá podľa významu
pełnoznaczeniowe – plnovýznamové czynnościowe – činnostné čítať, písať, hovoriť, česať sa, umyť sa, učiť sa stanowe –stavové rásť, ochorieť, kvitnúť, tešiť sa, báť sa, cítiť sa niepełnoznaczeniowe (pomocnicze) – neplnovýznamové (pomocné) chcieť, smieť, môcť, vedieť, mať (=mať povinnosť), byť (=existovať), začať, prestať, stať sa...

8 Odmiana czasowników – Časovanie slovies
Czasowniki w każdej osobie liczby pojedynczej i mnogiej przyjmują inną koncówkę. Istnieje kilka wzorców koniugacyjneych – grup czasowników przyjnujących jednakowe końcówki. Slovesá majú v každej osobe v singulári aj v pluráli inú koncovku. Existujú viaceré vzory - skupiny slovies s rovnakými koncovkami majú jedno vzorové sloveso, podľa ktorého časujeme ostatné slovesá zo skupiny. Czasowniki w języku słowackim występują w trzech czasach: terażniejszym, przeszlym i przyszłym. V slovenčine rozlišujeme tri časy: prítomný (píše), minulý (písal) a budúci (bude písať).

9 Czasownik „być“ – Sloveso byť
Czas przeszły – Minulý čas liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár ja som bol(a) ty si bol(a) on bol / ona bola / ono bolo liczba mnoga – množné číslo, plurál my sme boli vy ste boli oni / ony boli

10 Czasownik „być“ – Sloveso byť
Czas teraźniejszy – Prítomný čas liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár ja som ty si on / ona / ono je liczba mnoga – množné číslo, plurál my sme vy ste oni / ony sú

11 Czasownik „być“ – Sloveso byť
Czas przyszły – Budúci čas liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár ja budem ty budeš on / ona / ono bude liczba mnoga – množné číslo, plurál my budeme vy budete oni / ony budú

12 Kilka przydatnych czasowników – Zopár užitočných slovies
my chceme vy chcete oni / ony chcú chcieć – chcieť ja chcem ty chceš on / ona / ono chce mieć; mieć powinność – mať ja mám ty máš on / ona / ono má my máme vy máte oni / ony majú

13 Kilka przydatnych czasowników – Zopár užitočných slovies
my môžeme vy môžete oni / ony môžu móc – môcť ja môžem ty môžeš on / ona / ono môže musieć – musieť ja musím ty musíš on / ona / ono musí my musíme vy musíte oni / ony musia

14 Przeczenie – Negácia dla czasownika być – pre sloveso byť:
ja nie som, ty nie si, my nie sme ... dla pozostałych czasowników – pre všetky ostatné slovesá: ja nemám, ty nemusíš, my nemôžeme, vy nechcete, oni nebývajú ...

15 Cvičenie – slovesá Doplňte slovesá cestovať, čítať, byť v správnom tvare (prítomný čas): ja ty on / ona / ono my vy oni / ony

16 Cvičenie – slovesá Doplňte sloveso cestovať, čítať, byť v správnom tvare (prítomný čas): ja cestujem čítam som ty cestuješ čítaš si on / ona / ono cestuje číta je my cestujeme čítame sme vy cestujete čítate ste oni / ony cestujú čítajú sú

17 Przysłówki – Príslovky
Przysłówki wyjaśniają okolicznośći zajścia czynności. – Príslovky vyjadrujú rôzne okolnosti deja. Dzielimy je na – Delíme ich na: przysłówki miejsca – príslovky miesta (kde? kam?): doma, vonku, blízko, ďaleko, hore, dolu, severne przysłówki czasu – príslovky času (kedy? ako často?): dnes, včera, zajtra, ráno, minule, nedávno, často przysłówki sposobu – príslovky spôsobu (ako? akým spôsobom?): pekne, dobre, zle, rýchlo, pomaly przyslówki przyczyny – príslovky príčiny (prečo?): úmyselne, bezdôvodne

18 na, v, pod, nad, od, z, po, medzi, za
Przyimki – Predložky Przyimki pomagają okreslić relacje pomiędzy wyrazami. – Predložky vyjadrujú vzťahy medzi slovami. Jest część mowy nieodmienna i niesamodzielna. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). Dzielimy je na – Delíme ich na: proste – jednoduché: na, v, pod, nad, od, z, po, medzi, za złożone – zložené: popod, ponad, popred

19 Przyimki – Predložky Formy w nawiasach są stosowane w celu ułatwienia wymowy, np. "so sestrou", "so Zuzanou" itd. To zjawisko nosi nazwę wokalizacji przyimków. – Tvary v zátvorkách sa používajú na uľahčenie výslovnosti, napr. "so sestrou", "so Zuzanou" atď. Tento jav sa nazýva vokalizácia predložiek. v (vo) + L z (zo) + G s (so) + I k (ku) + D

20 Przyimki – Predložky do + G pri + L na + L nad + I pod + I pred + I
za + I oproti + D

21 Spójniki – Spojky Spójniki łączą zdania składowe w zdaniu podrzędnie zlożonym lub samodzielnych wyrazy w zdaniu współrzędnie złożonym. – Spojky spájajú slová alebo vety. Dzielimy je na – Delíme ich na: współrzędności – priraďovacie: łączne – zlučovacie: a, i, aj, ani wynikowe – stupňovacie: ba, ba aj, nielen / ale aj przeciwstawne – odporovacie: ale, však, no, jednako rozłączne – vylučovacie: alebo, buď, či, buď / buď, buď / alebo podrzędności – podraďovacie: stosowane w zdaniach podrzędnie złożonych – používame ich v podraďovacích súvetiach: keď, lebo, keby, že, aby...

22 Spójniki – Spojky Spójniki są nieodmiennymi i niesamodzielnymi częściami mowy. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). łączne – zlučovacie: Žiak sedí a píše úlohu. wynikowe – stupňovacie: Deti poslúchali, ba aj hračky si upratali. przeciwstawne – odporovacie: Chceli sme ísť na výlet, ale pršalo. rozłączne – vylučovacie: Buď sa hrajte s kočíkom, alebo kreslite obrázky.

23 Partykuły – Častice prezentujące/uwydatniające – vytyčovacie:
Partykuły sygnalizują stosunek mówiącego do wypowiadanej treści. – Častice vyjadrujú osobný postoj hovoriaceho k vete. Są nieodmiennymi częściami mowy. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme). Dzielimy je na – Delíme ich na: wnioskujące/opiniujące – uvádzacie: nuž, aspoň, prosím, azda, však prezentujące/uwydatniające – vytyčovacie: až, ešte, práve, napríklad, asi, sotva

24 Wykrzykniki – Citoslovcia
Wykrzykniki wyrażają – Citoslovcia vyjadrujú: emocje – city: ach, jaj, au, ó, fuj, haha zawołania – vôľu: hej, aha, haló, pst, hijó, ahoj, pá, vitaj onomatopeje – napodobňujú zvuky: klop, hav-hav, kikirikí, bum, čľup Jest to część mowy nieodmienna. – Sú to neohybné slová (neskloňujeme ich, nečasujeme ani nestupňujeme).

25 Zdroje a použitá literatúra
KRČOVÁ, A. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Košice, Pezolt PVD, s. ISBN MARUŠIAK, J. a kol. Ilustrovaný poľsko-slovenský dvojjazyčný slovník. Bratislava: Slovart, s. ISBN STANO, M. a kol Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. ISBN Kolektív autorov: Lingea konverzácia slovensko-poľská. Bratislava: Lingea, s.r.o., s. ISBN

26 Zdroje obrázkov stastia/1895.html nas/kocky-na-hranie/ _je_viac_ako_pohyb financials-Part-2.aspx