Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

Prezentacja na temat: "Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín"— Zapis prezentacji:

1 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín
Slovné druhy v kocke 1 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

2 Części mowy – Slovné druhy
Język słowacki jest językiem słowiańskim, a te mają rozbudowaną fleksję (jeden wyraz może przyjmować wiele form, które różnią się między sobą końcówkami). Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky – a slovanské jazyky sú bohaté na ohýbanie slov (jedno slovo môže mať viacero tvarov, ktoré sa líšia koncovkami). W języku słowackim wyróżniamy dziesięć części mowy. Slová v slovenčine zaraďujeme do desiatich slovných druhov. części mowy – slovné druhy odmienne – ohybné nieodmienne – neohybné

3 Odmienne części mowy – Ohybné slovné druhy
rzeczownik – podstatné meno / substantívum (lat. nomen substantivum) przymiotnik – prídavné meno / adjektívum (lat. nomen adjectivum) zaimek – zámeno (lat. pronomen) liczebnik – číslovka (lat. numerale) czasownik – sloveso (lat. verbum)

4 Neodmienne części mowy – Neohybné slovné druhy
przyslówek – príslovka (lat. adverbium) przyimek – predložka (lat. praepositio) spójnik – spojka (lat. conjunctio) partykuła – častica (lat. particula) wykrzyknik – citoslovce (lat. interjectio)

5 Części mowy – Slovné druhy
Rzeczowniki, przymiotniki, zaimki i liczebniki odmieniają się przez przypadki (deklinacja), a czasowniki przez osoby (koniugacja). Niektóre przymiotniki i przysłówki można stopniować (mimo że przysłówek jest nieodmienną częścią mowy). Podstatné mená (substantíva), prídavné mená (adjektíva), zámená a číslovky skloňujeme, slovesá časujeme. Niektoré prídavné mená (adjektíva) a príslovky môžeme stupňovať (hoci príslovky sa zaraďujú medzi neohybné slovné druhy).

6 Przypadki – Pády W języku słowackim funkcjonuje 6 przypadków występujących w ściśle określonej kolejności: Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične očíslované: 1. przypadek: mianownik (M) 1. pád: nominatív (N) 2. przypadek: dopełniacz (D) 2. pád: genitív (G) 3. przypadek: celownik (C) 3. pád: datív (D) 4. przypadek: biernik (B) 4. pád: akuzatív (A) 6. przypadek: miejscownik (Mc) 6. pád: lokál (L) 7. przypadek: narzędnik (N) 7. pád: inštrumentál (I)

7 Przypadki – Pády Piąty, według numeracji słowackiej, przypadek wyszedł z użycia (= polski wołacz). Jego funkcję przejął mianownik. Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív. Ako sa máte, pán Kováč? (N) Kde bývaš, Zuzka? (N) Otec, kedy prídeš? (N) We współczesnym języku słowackim zachowało się tylko kilka form wołacza: pane, človeče, bože, šéfe... Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu: pane, človeče, bože, šéfe...

8 Rzeczowniki – Podstatné mená (substantíva)
Rzeczowniki nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty, uczucia, zjawiska. Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje. Podział rzeczowników – Rozdelenie podstatných mien: pospolite – všeobecné własne – vlastné konkretne – konkrétne abstrakcyjne – abstraktné

9 pospolite rzeczowniki – všeobecné podstatné mená:
nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty... – pomenúvajú osoby, zvieratá, veci... piszemy je małą literą – píšeme ich s malým začiatočným písmenom človek, učiteľ, pes, dom, strom, kniha, škola, mesiac, leto, pondelok, január własne rzeczowniki – vlastné podstatné mená: nazwy poszczególnych osób zwierząt, nazwy geograficznych, miejsc itd. – mená jedinečných osôb, zvierat, vecí, zemepisných názvov, sviatkov... pisane wielką literą – píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom Zuzana, Dunčo, Vysoké Tatry, Bratislava, Stará Ľubovňa, Slovensko, Vianoce, Veľká noc

10 konkretne rzeczowniki – konkrétne podstatné mená:
nazywają osoby, zwierzęta, rzeczy itd, można zaobserwować je w otoczeniu za pomocą zmysłów – pomenovanie osôb, zvierat, vecí, hmotné, možno ich pozorovať zmyslami brat, Karol, mačka, pes, ryba, zajac, stôl, dom, kniha, škola abstrakcyjne rzeczowniki – abstraktné podstatné mená: rzeczowniki niekonkretne, oderwane, zjawiska psychiczne, uogólnienia, cechy czynności, nie można dostrzec ich za pomocą zmysłów – pomenovania vlastností, dejov, psychických stavov, činností, nehmotné, nemožno ich pozorovať zmyslami zdravie, múdrosť, šťastie, láska, leto, prázdniny, matematika

11 Rodzaje gramatyczne – Gramatické rody
rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod o osoby pytamy – na osoby sa pýtame otázkou: Kto to jest? – Kto je to? o zwierzęta, rośliny, rzeczy i zjawiska pytamy – na zvieratá, rastliny, veci a javy sa pýtame otázkou: Co to jest? – Čo je to?

12 Rodzaj męski – Mužský rod (ten)
Kto je to? Čo je to? To je muž. Aký je muž? Ten muž je vysoký. To je dom. Aký je dom? Ten dom je veľký. Ten: chlapec, strom, dom, lístok, autobus, vlak, hotel, pes, hokejista, stôl...

13 Rodzaj żeński – Ženský rod (tá)
Kto je to? Čo je to? To je žena. Aká je žena? Tá žena je pekná. To je kniha. Aká je kniha? Tá kniha je dobrá. Tá: stanica, ulica, kniha, ruža, ruka, noha, hlava, skriňa, izba, mačka, ceruzka, reštaurácia, tvár, pieseň...

14 Rodzaj nijaki – Stredný rod (to)
Kto je to? Čo je to? To je dieťa. Aké je dieťa? To dieťa je malé. To je auto. Aké je auto? To auto je modré. To: mesto, dievča, auto, parkovisko, srdce, okno, centrum, pero, lietadlo, letisko...

15 Odmiana rzeczowników – Skloňovanie podstatných mien
Rzeczowniki w języku słowackim odmieniają się według określonych wzorców. Każdy rodzaj gramatyczny ma swój własny wzór odmiany. Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod má svoje vlastné vzory podľa rodu a prípony. wzory deklinacji rzeczowników – vzory podstatných mien: mužský rod: chlap, hrdina (żywotne – životné) dub, stroj (nieżywotne – neživotné) ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

16 Rodzaj męski – Mužský rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár
przypadki – pády rzeczowniki żywotne – životné podstatné mená rzeczowniki nieżywotne – neživotné podstatné mená N chlap hrdin-a dub stroj G chlap-a hrdin-u dub-a stroj-a D chlap-ovi hrdin-ovi dub-u stroj-u A L dub-e stroj-i I chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om

17 Rodzaj męski – Mužský rod liczba mnoga – množné číslo, plurál
przypadki – pády rzeczowniki żywotne – životné podstatné mená rzeczowniki nieżywotne – neživotné podstatné mená N chlap-i hrdin-ovia dub-y stroj-e G chlap-ov hrdin-ov dub-ov stroj-ov D chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om A L chlap-och hrdin-och dub-och stroj-och I chlap-mi hrdin-ami dub-mi stroj-mi

18 Rodzaj żeński – Ženský rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár
przypadki – pády N žen-a ulic-a dlaň kosť G žen-y ulic-e dlan-e kost-i D žen-e ulic-i dlan-i A žen-u ulic-u L I žen-ou ulic-ou dlaň-ou kosť-ou

19 Rodzaj żeński – Ženský rod liczba mnoga – množné číslo, plurál
przypadki – pády N žen-y ulic-e dlan-e kost-i G žien ulíc dlan-í kost-í D žen-ám ulic-iam dlan-iam kost-iam A L žen-ách ulic-iach dlan-iach kost-iach I žen-ami ulic-ami dlaň-ami kosť-ami

20 Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár
przypadki – pády N mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a G mest-a srdc-a vysvedčen-ia dievč-ať-a D mest-u srdc-u vysvedčen-iu dievč-ať-u A L mest-e srdc-i vysvedčen-í dievč-at-i I mest-om srdc-om vysvedčen-ím dievč-ať-om

21 Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba mnoga – množné číslo, plurál
przypadki – pády N mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-at-á G miest sŕdc vysvedčen-í dievč-at D mest-ám srdc-iam vysvedčen-iam dievč-at-ám A L mest-ách srdc-iach vysvedčen-iach dievč-at-ách I mest-ami srdc-ami vysvedčen-iami dievč-at-ami

22 Skloňovanie podstatných mien – cvičenie
Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli. przypadki – pády učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod singulár plurál N G D A L I

23 Skloňovanie podstatných mien – cvičenie
Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli. przypadki – pády učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod singulár plurál N učiteľ učitelia kniha knihy G učiteľa učiteľov kníh D učiteľovi učiteľom knihe knihám A knihu L učiteľoch knihách I učiteľmi knihou knihami

24 Zdrobnienia - Zdrobneniny
W rozmowach z dziećmi często pojawiają się zdrobnienia i zwroty familiarne. V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a familiárne oslovenia. auto – autíčko dom – domček dieťa – dieťatko mama – mamička Kde máš autíčka, Janko? Páči sa ti tento domček pre bábiky? Aké krásne dieťatko! Kde máš mamičku?

25 Przymiotniki – Prídavné mená (adjektíva)
Przymiotniki nazywają cechy i właściwości osób, zwierząt, zjawisk itd. Prídavné mená (adjektíva) označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Dzielimy je na: – Delíme ich na: jakościowe – akostné materiałowe – vzťahové oznaczające przynależność – privlastňovacie

26 jakościowe przymiotniki – akostné prídavné mená:
dają się stopniować – dajú sa stupňovať (mladý – mladší – najmladší) mladý, starý, dobrý, zlý, pekný, škaredý, nový, dlhý, múdry materiałowe przymiotniki – vzťahové prídavné mená: nie dają się stopniować – nedajú sa stupňovať drevený, kamenný przymiotniki oznaczające przynależność – privlastňo- vacie prídavné mená: nie dają się stopniować, odmieniaja się zgodnie z wzorem otcov a matkin – nedajú sa stupňovať, skloňujú sa podľa vzorov otcov a matkin otcov, synov, matkin, sestrin, dedov, kolegov, priateľkin, psí

27 Odmiana przymiotników – Skloňovanie prídavných mien
Przymiotniki odmienia się zawsze zgodnie z rzeczownikiem, z którym jest związany. Adjektíva skloňujeme vždy podľa substantíva, pred ktorým stoja. rodzaj męski: końcówka -ý – mužský rod: koncovka –ý Aký je dom? Dom je vysoký. rodzaj żeński: końcówka -á – ženský rod: koncovka –á Aká je ruža? Ruža je pekná. rodzaj nijaki: końcówka -é – stredný rod: koncovka -é Aké je srdce? Srdce je červené.

28 Wzory pekný i cudzí – Vzory pekný a cudzí
Te wzorce są bardzo podobne. Różnica między nimi polega na miękkim zakończeniu tematu we wzorze cudzí i twardym zakończeniu tematu we wzorze pekný. Tieto dva vzory sú veľmi podobné. Rozdiel medzi nimi je v mäkkom zakončení pri vzore cudzí a tvrdom zakončení pri vzore pekný. Wzór páví – Vzor páví Według wzoru páví odmieniamy przymiotniki oznaczające cechy odzwierzęce. Podľa vzoru páví skloňujeme zvieracie prídavné mená.

29 Wzory matkin i otcov – Vzory matkin a otcov
Zgodnie z wzorem otcov a matkin odmieniamy przymiotniki oznaczające przynależność. Podľa vzoru otcov a matkin skloňujeme privlastňovacie adjektíva. Zgodnie z wzorem otcov (otec – rodzaj męski) – Podľa vzoru otcov (otec – mužský rod): synov, bratov, Petrov, študentov, dedkov, kamarátov... Zgodnie z wzorem matkin (matka – rodzaj żeński) – Podľa vzoru matkin (matka – ženský rod): sestrin, dcérin, Evin, Lenkin, študentkin, babkin, kamarátkin...

30 Wzór pekný – Vzor pekný liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár
przypadki – pády rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod N pekn-ý pekn-á pekn-é G pekn-ého pekn-ej D pekn-ému A pekn-ý / pekn-ého pekn-ú L pekn-om I pekn-ým pekn-ou

31 Wzór pekný – Vzor pekný liczba mnoga – množné číslo, plurál
przypadki – pády rodzaj męski (żywotne) – mužský rod (životné) inne – ostatné rody N pekn-í pekn-é G pekn-ých D pekn-ým A L I pekn-ými

32 Wzór cudzí – Vzor cudzí liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár
przypadki – pády rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod N cudz-í cudz-ia cudz-ie G cudz-ieho cudz-ej D cudz-iemu A cudz-í / cudz-ieho cudz-iu L cudz-om I cudz-ím cudz-ou

33 Wzór cudzí – Vzor cudzí liczba mnoga – množné číslo, plurál
przypadki – pády rodzaj męski (żywotne) – mužský rod (životné) inne – ostatné rody N cudz-í cudz-ie G cudz-ích D cudz-ím A L I cudz-ími

34 Stopniowanie przymiotników – Stupňovanie prídavných mien (adjektív)
Stopniowanie może być regularne i nieregularne W sposób nieregularny stopniuje się tylko pięć przymiotników: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný. Stupňovanie môže byť pravidelné alebo nepravidelné. Nepravidelne stupňujeme len týchto päť adjektív: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný. Wszystkie pozostałe stopniują się w sposób regularny. Všetky ostatné sa stupňujú pravidelne.

35 Stopniowanie regularne – Pravidelné stupňovanie
Drugi stopień (=wyższy) tworzy się przez dodanie przyrostka -ší/-ejší. Stopień trzeci (= najwyższy) tworzy się poprzez dodanie do stopnia drugiego przedrostka naj-. Druhý stupeň prídavných mien tvoríme pomocou koncovky -ší/-ejší. Tretí stupeň tvoríme tak, že k druhému stupňu jednoducho pridáme predponu naj-. stupeň 2. stupeň 3. stupeň ľahký ľahší najľahší šikovný šikovnejší najšikovnejší

36 Stopniowanie nieregularne – Nepravidelné stupňovanie
stupeň 2. stupeň 3. stupeň dobrý lepší najlepší zlý horší najhorší malý menší najmenší veľký väčší najväčší pekný krajší najkrajší

37 Zaimki – Zámená Zaimki zastępują rzeczowniki, przymiotniki, przysłówki i liczebniki. Dopełnienia zasadniczo nie zastępują, a jedynie nie wskazują. Zámená zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky alebo príslovky. Predmety priamo nepome- núvajú, iba na ne odkazujú. Žiak píše úlohu. – On píše úlohu. Rád čítam zaujímavé knihy. – Rád čítam také knihy.

38 Zaimki dzielimy na – Zámená delíme na:
osobowe – osobné podstawowe – základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony dzierżawcze – privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich zwrotne – zvratné podstawowe – základné: seba / sa, (v D sebe / si) dzierżawcze – privlastňovacie: svoj wskazujące – ukazovacie: ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo... pytające – opytovacie: kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? wskaźniki zespolenia – vzťažné: kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy... nieokreślone – neurčité: niečo, niekto, dačo, dakto, všeličo, ktosi... upowszechniające – vymedzovacie: ten istý, taký istý, každý, iný...

39 Zdroje a použitá literatúra
KRČOVÁ, A. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Košice, Pezolt PVD, s. ISBN MARUŠIAK, J. a kol. Ilustrovaný poľsko-slovenský dvojjazyčný slovník. Bratislava: Slovart, s. ISBN STANO, M. a kol Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, s. ISBN Kolektív autorov: Lingea konverzácia slovensko-poľská. Bratislava: Lingea, s.r.o., s. ISBN

40 Zdroje obrázkov stastia/1895.html nas/kocky-na-hranie/ content/uploads/2012/10/2012_aidu_tt_rs.jpg