Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

Slides:



Advertisements
Podobne prezentacje
Materiały pochodzą z Platformy Edukacyjnej Portalu Wszelkie treści i zasoby edukacyjne publikowane na łamach Portalu
Advertisements

Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín
Odmienne i nieodmienne części mowy
CZĘŚCI MOWY Lekcja gramatyki Szymon Szymura Klasa VI a klik.
Powtórka z polskiego dla klas 5-6
Przygotowali uczniowie kl.VIb
JĘZYK POLSKI. CZĘŚCI ZDANIA I CZĘŚCI MOWY
„Imię to słowna forma cienia To coś, co w słońcu, czy też w bidzie
Co można zwiedzić w WIELKIEJ BRYTANII Pamiętajmy o miejscach które możemy zwiedzić na przykład w WIELKIEJ BRYTANII. I też czym różni się ta wyspa od naszego.
Tajemnice klawiatury.
Baśń o wyspie i jej mieszkańcach
Operacjonalizacja problematyki badawczej
Analiza matematyczna III. Funkcje Funkcje II – własności podstawowe
Alicja Przepióra Grupa 1015a. Tekst nieuporządkowany ZYCIORYS Urodziłam sie 9 listopada 1992 w Gorlicach. Mieszkam w Strzeszynie. Mam dwóch braci. Lubię
Wycieczka w Pieniny Fotograficzna opowieść o tym, jak zespolone siły klas I a, II h, III a i III b zdobyły 9 VI 2006 r. Trzy Korony. Prezentację przygotowała.
AUTOR :WOJTEK NOWIK REPORTER : PATRYK SORMAN LUK SMIS PIOTREK COLO (KOLO) MAX SOWT.
Copyright © 2007 Contact: Powered by SSP Interlokutor
AUTOR :WOJTEK NOWIK REPORTER : LUK SMIS PATRYK SORMAN PIOTREK COLO (KOLO)
Waluta Unii Europejskiej - euro
Powinieneś koniecznie śmiać się cześciej!!! Gdybyś przez 8 lat, 7 miesięcy i 6 dni krzyczał, wyprodukowałbyś wystarczająco energii, żeby ogrzać szklankę
To jest bardzo proste  Lekcja nr 3
Młodzież a wolontariat.. Opracowanie: Judyta Szłapa Urszula Buczek.
Mężczyzna, wiek 92 lata, drobny, o szlachetnym wyglądzie, dobrze ubrany i starannie ogolony, o porządnie uczesanych włosach, który się budzi każdego.
fotografie - Marcel Cohen
Przewodnik dla początkujących
WIELKA BRYTANIA I TRADYCJE ZWIĄZANE ZE ŚWIĘTAMI NARODZENIA PAŃSKIEGO
WYNIKI KONKURSU JĘZYKA NIEMIECKIEGO. KAŻDY Z UCZESTNIKÓW OTRZYMAŁ ZESTAW PUZZLI DO UŁOŻENIA.
Ach te baby... Ach te baby....
Uwaga !!! Uczniowie SP 32 w Toruniu ! Zapraszamy was i Wasze rodziny do wzięcia udziału w Festynie Zdrowia, który odbędzie się 31 maja 2013 roku podczas.
Cz ęść naszego ż ycia polega na poszukiwaniu tej jednej osoby, która zrozumie nasz ą histori ę. Cz ę sto okazuje si ę, ż e wybrali ś my niewła ś ciwie.
Antonie de Saint-Exupery
RELACJA NA ŻYWO POBYT TATUSIA W POLSCE Skrzyszów, 6 czerwca 2006 r.
xHTML jako rozszerzenie HTML
Fotografia.
Soczewka skupiająca Wiązka równoległa po przejściu przez soczewkę wypukłą skupia się w jednym punkcie. Ten punkt nazywa się ogniskiem soczewki F.
Myśli Ojca Świętego Jana Pawła II.
Znaczenie trzeźwości od alkoholu i narkotyków w miłości
Arkusz Kalkulacyjny opracowała: Alicja Rusek.
Typy palet.
English is easy Naciśnij spację THIS, THAT, THESE, THOSE Zdiełał PiotrP Niniejsza prezentacja jest moją własnością Intelektualną, kopiowanie i udostępnianie…wskazane.
Ewolucja lewicowych grup intersu (SLD i przyjaciele) w Polsce po 1989 roku! - kliknij tu -kliknij tu.
Następstwa ODD ODD może przekształcić się w Zespół Zaburzenia Zachowania tj. CD (Conduct Disorder), Dzieci z tym zespołem to jednostki niedostosowane społecznie!
SKĄD WIEM, KIM JESTEM? O TOŻSAMOśCI I TOŻSAMOŚCIACH
BEZPIECZNY INTERNET. PRZEGLĄDANIE STRON INTERNETOWYCH.
SKALA MAPY Skala – stosunek odległości na mapie do odpowiadającej jej odległości w terenie. Skala najczęściej wyrażona jest w postaci ułamka 1:S, np. 1:10.
To śmieszne...
Bazy danych.
Są w życiu chwile, kiedy tak bardzo odczuwamy brak obecności innych,
Les meilleures photos de L'année 2005 D'après NBC Życie we dwójkę…pełne pieszczot Aby odkryć pełnię szczęścia, trzeba zbliżyć się do nieba…
Niniejszy materiał ma wyłącznie charakter edukacyjny i nie wspiera żadnego z kandydatów, komitetów wyborczych i reprezentowanych przez nie partii.
Forma podstawowa zaimka dzierżawczego (przynależności)
Gol I GOL 2 Moje REFLEKSJE NA temat filmu. Film Gol - moim zdaniem - był bardzo ciekawy… Pokazał że nawet ci najsilniejsi zmieniają się pod wpływem pieniędzy…
Strategie badań – ilościowe v. jakościowe - porównanie
Temat 5: Elementy meta.
Temat 6: Elementy podstawowe
Temat 4: Znaki diakrytyczne i definiowanie języka dokumentu
W województwie śląskim do egzaminu maturalnego w terminie od maja przystąpiło osób. (Absolwenci ubiegający się o świadectwo dojrzałości po.
Dzień bezpiecznego Internetu
Rzeszów r.. Liczba osób badanych 3 Odpowiedzi badanych na temat stosowania krzyku przez rodziców 4.
GABRIEL GARCÍA MÁRQUEZ
Największym bólem w życiu nie jest śmierć, lecz bycie ignorowanym.
ODMIENNE CZĘŚCI MOWY Aneta Woźniak.
CZĘŚCI MOWY Autor Anita Rejch.
FORMY CZASOWNIKA ‘mieć = have got’
Rzeczownik przyimek powtórzenie. Rzeczownik Napisz zdanie z rzeczownikami:  wróg – Mianownik, l.p.  oko - Celownik l.m.  człowiek – Narzędnik l.m.
Číslo přílohy: VY_32_INOVACE_ O7_Cz ęści mowy Autor: Škola: Mgr.Beta Tomanek Základní 3kola a Mateřská škola s polským jaz. vyuč. Předmět: Polský jazyk.
Odmiana rzeczowników przez przypadki.
KANCLERZ PRZYMIOTNIK Wykonali:
Oto mój pies Fafik. Bardzo lubię mojego psa. Rzucam mojemu psu patyki. Wychodzę z psem na spacer. Często opowiadam o swoim psie. Psie, podaj łapę!
Zapis prezentacji:

Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín Slovné druhy v kocke 1 Kristína Tirpáková, ZŠ s MŠ Ľubotín

Części mowy – Slovné druhy Język słowacki jest językiem słowiańskim, a te mają rozbudowaną fleksję (jeden wyraz może przyjmować wiele form, które różnią się między sobą końcówkami). Slovenčina patrí medzi slovanské jazyky – a slovanské jazyky sú bohaté na ohýbanie slov (jedno slovo môže mať viacero tvarov, ktoré sa líšia koncovkami). W języku słowackim wyróżniamy dziesięć części mowy. Slová v slovenčine zaraďujeme do desiatich slovných druhov. części mowy – slovné druhy odmienne – ohybné nieodmienne – neohybné

Odmienne części mowy – Ohybné slovné druhy rzeczownik – podstatné meno / substantívum (lat. nomen substantivum) przymiotnik – prídavné meno / adjektívum (lat. nomen adjectivum) zaimek – zámeno (lat. pronomen) liczebnik – číslovka (lat. numerale) czasownik – sloveso (lat. verbum)

Neodmienne części mowy – Neohybné slovné druhy przyslówek – príslovka (lat. adverbium) przyimek – predložka (lat. praepositio) spójnik – spojka (lat. conjunctio) partykuła – častica (lat. particula) wykrzyknik – citoslovce (lat. interjectio)

Części mowy – Slovné druhy Rzeczowniki, przymiotniki, zaimki i liczebniki odmieniają się przez przypadki (deklinacja), a czasowniki przez osoby (koniugacja). Niektóre przymiotniki i przysłówki można stopniować (mimo że przysłówek jest nieodmienną częścią mowy). Podstatné mená (substantíva), prídavné mená (adjektíva), zámená a číslovky skloňujeme, slovesá časujeme. Niektoré prídavné mená (adjektíva) a príslovky môžeme stupňovať (hoci príslovky sa zaraďujú medzi neohybné slovné druhy).

Przypadki – Pády W języku słowackim funkcjonuje 6 przypadków występujących w ściśle określonej kolejności: Slovenčina rozlišuje 6 pádov, ktoré sú tradične očíslované: 1. przypadek: mianownik (M) 1. pád: nominatív (N) 2. przypadek: dopełniacz (D) 2. pád: genitív (G) 3. przypadek: celownik (C) 3. pád: datív (D) 4. przypadek: biernik (B) 4. pád: akuzatív (A) 6. przypadek: miejscownik (Mc) 6. pád: lokál (L) 7. przypadek: narzędnik (N) 7. pád: inštrumentál (I)

Przypadki – Pády Piąty, według numeracji słowackiej, przypadek wyszedł z użycia (= polski wołacz). Jego funkcję przejął mianownik. Piaty pád vokatív sa v súčasnosti už takmer nepoužíva. Vo funkcii oslovenia ho nahradil nominatív. Ako sa máte, pán Kováč? (N) Kde bývaš, Zuzka? (N) Otec, kedy prídeš? (N) We współczesnym języku słowackim zachowało się tylko kilka form wołacza: pane, človeče, bože, šéfe... Zachovalo sa a používa sa len zopár tvarov vokatívu: pane, človeče, bože, šéfe...

Rzeczowniki – Podstatné mená (substantíva) Rzeczowniki nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty, uczucia, zjawiska. Podstatné mená pomenúvajú osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje. Podział rzeczowników – Rozdelenie podstatných mien: pospolite – všeobecné własne – vlastné konkretne – konkrétne abstrakcyjne – abstraktné

pospolite rzeczowniki – všeobecné podstatné mená: nazywają osoby, zwierzęta, przedmioty... – pomenúvajú osoby, zvieratá, veci... piszemy je małą literą – píšeme ich s malým začiatočným písmenom človek, učiteľ, pes, dom, strom, kniha, škola, mesiac, leto, pondelok, január własne rzeczowniki – vlastné podstatné mená: nazwy poszczególnych osób zwierząt, nazwy geograficznych, miejsc itd. – mená jedinečných osôb, zvierat, vecí, zemepisných názvov, sviatkov... pisane wielką literą – píšeme ich s veľkým začiatočným písmenom Zuzana, Dunčo, Vysoké Tatry, Bratislava, Stará Ľubovňa, Slovensko, Vianoce, Veľká noc

konkretne rzeczowniki – konkrétne podstatné mená: nazywają osoby, zwierzęta, rzeczy itd, można zaobserwować je w otoczeniu za pomocą zmysłów – pomenovanie osôb, zvierat, vecí, hmotné, možno ich pozorovať zmyslami brat, Karol, mačka, pes, ryba, zajac, stôl, dom, kniha, škola abstrakcyjne rzeczowniki – abstraktné podstatné mená: rzeczowniki niekonkretne, oderwane, zjawiska psychiczne, uogólnienia, cechy czynności, nie można dostrzec ich za pomocą zmysłów – pomenovania vlastností, dejov, psychických stavov, činností, nehmotné, nemožno ich pozorovať zmyslami zdravie, múdrosť, šťastie, láska, leto, prázdniny, matematika

Rodzaje gramatyczne – Gramatické rody rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod o osoby pytamy – na osoby sa pýtame otázkou: Kto to jest? – Kto je to? o zwierzęta, rośliny, rzeczy i zjawiska pytamy – na zvieratá, rastliny, veci a javy sa pýtame otázkou: Co to jest? – Čo je to?

Rodzaj męski – Mužský rod (ten) Kto je to? Čo je to? To je muž. Aký je muž? Ten muž je vysoký. To je dom. Aký je dom? Ten dom je veľký. Ten: chlapec, strom, dom, lístok, autobus, vlak, hotel, pes, hokejista, stôl...

Rodzaj żeński – Ženský rod (tá) Kto je to? Čo je to? To je žena. Aká je žena? Tá žena je pekná. To je kniha. Aká je kniha? Tá kniha je dobrá. Tá: stanica, ulica, kniha, ruža, ruka, noha, hlava, skriňa, izba, mačka, ceruzka, reštaurácia, tvár, pieseň...

Rodzaj nijaki – Stredný rod (to) Kto je to? Čo je to? To je dieťa. Aké je dieťa? To dieťa je malé. To je auto. Aké je auto? To auto je modré. To: mesto, dievča, auto, parkovisko, srdce, okno, centrum, pero, lietadlo, letisko...

Odmiana rzeczowników – Skloňovanie podstatných mien Rzeczowniki w języku słowackim odmieniają się według określonych wzorców. Każdy rodzaj gramatyczny ma swój własny wzór odmiany. Substantíva v slovenčine ohýbame (skloňujeme) podľa viacerých vzorov. Každý gramatický rod má svoje vlastné vzory podľa rodu a prípony. wzory deklinacji rzeczowników – vzory podstatných mien: mužský rod: chlap, hrdina (żywotne – životné) dub, stroj (nieżywotne – neživotné) ženský rod: žena, ulica, dlaň, kosť stredný rod: mesto, srdce, vysvedčenie, dievča

Rodzaj męski – Mužský rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár przypadki – pády rzeczowniki żywotne – životné podstatné mená rzeczowniki nieżywotne – neživotné podstatné mená N chlap hrdin-a dub stroj G chlap-a hrdin-u dub-a stroj-a D chlap-ovi hrdin-ovi dub-u stroj-u A L dub-e stroj-i I chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om

Rodzaj męski – Mužský rod liczba mnoga – množné číslo, plurál przypadki – pády rzeczowniki żywotne – životné podstatné mená rzeczowniki nieżywotne – neživotné podstatné mená N chlap-i hrdin-ovia dub-y stroj-e G chlap-ov hrdin-ov dub-ov stroj-ov D chlap-om hrdin-om dub-om stroj-om A L chlap-och hrdin-och dub-och stroj-och I chlap-mi hrdin-ami dub-mi stroj-mi

Rodzaj żeński – Ženský rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár przypadki – pády N žen-a ulic-a dlaň kosť G žen-y ulic-e dlan-e kost-i D žen-e ulic-i dlan-i A žen-u ulic-u L I žen-ou ulic-ou dlaň-ou kosť-ou

Rodzaj żeński – Ženský rod liczba mnoga – množné číslo, plurál przypadki – pády N žen-y ulic-e dlan-e kost-i G žien ulíc dlan-í kost-í D žen-ám ulic-iam dlan-iam kost-iam A L žen-ách ulic-iach dlan-iach kost-iach I žen-ami ulic-ami dlaň-ami kosť-ami

Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár przypadki – pády N mest-o srdc-e vysvedčen-ie dievč-a G mest-a srdc-a vysvedčen-ia dievč-ať-a D mest-u srdc-u vysvedčen-iu dievč-ať-u A L mest-e srdc-i vysvedčen-í dievč-at-i I mest-om srdc-om vysvedčen-ím dievč-ať-om

Rodzaj nijaki – Stredný rod liczba mnoga – množné číslo, plurál przypadki – pády N mest-á srdc-ia vysvedčen-ia dievč-at-á G miest sŕdc vysvedčen-í dievč-at D mest-ám srdc-iam vysvedčen-iam dievč-at-ám A L mest-ách srdc-iach vysvedčen-iach dievč-at-ách I mest-ami srdc-ami vysvedčen-iami dievč-at-ami

Skloňovanie podstatných mien – cvičenie Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli. przypadki – pády učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod singulár plurál N G D A L I

Skloňovanie podstatných mien – cvičenie Vyskloňujte slová učiteľ a kniha v singulári a pluráli. przypadki – pády učiteľ – mužský rod kniha – ženský rod singulár plurál N učiteľ učitelia kniha knihy G učiteľa učiteľov kníh D učiteľovi učiteľom knihe knihám A knihu L učiteľoch knihách I učiteľmi knihou knihami

Zdrobnienia - Zdrobneniny W rozmowach z dziećmi często pojawiają się zdrobnienia i zwroty familiarne. V rozhovoroch s deťmi často používame zdrobneniny a familiárne oslovenia. auto – autíčko dom – domček dieťa – dieťatko mama – mamička Kde máš autíčka, Janko? Páči sa ti tento domček pre bábiky? Aké krásne dieťatko! Kde máš mamičku?

Przymiotniki – Prídavné mená (adjektíva) Przymiotniki nazywają cechy i właściwości osób, zwierząt, zjawisk itd. Prídavné mená (adjektíva) označujú vlastnosti osôb, zvierat, vecí a javov. Dzielimy je na: – Delíme ich na: jakościowe – akostné materiałowe – vzťahové oznaczające przynależność – privlastňovacie

jakościowe przymiotniki – akostné prídavné mená: dają się stopniować – dajú sa stupňovať (mladý – mladší – najmladší) mladý, starý, dobrý, zlý, pekný, škaredý, nový, dlhý, múdry materiałowe przymiotniki – vzťahové prídavné mená: nie dają się stopniować – nedajú sa stupňovať drevený, kamenný przymiotniki oznaczające przynależność – privlastňo- vacie prídavné mená: nie dają się stopniować, odmieniaja się zgodnie z wzorem otcov a matkin – nedajú sa stupňovať, skloňujú sa podľa vzorov otcov a matkin otcov, synov, matkin, sestrin, dedov, kolegov, priateľkin, psí

Odmiana przymiotników – Skloňovanie prídavných mien Przymiotniki odmienia się zawsze zgodnie z rzeczownikiem, z którym jest związany. Adjektíva skloňujeme vždy podľa substantíva, pred ktorým stoja. rodzaj męski: końcówka -ý – mužský rod: koncovka –ý Aký je dom? Dom je vysoký. rodzaj żeński: końcówka -á – ženský rod: koncovka –á Aká je ruža? Ruža je pekná. rodzaj nijaki: końcówka -é – stredný rod: koncovka -é Aké je srdce? Srdce je červené.

Wzory pekný i cudzí – Vzory pekný a cudzí Te wzorce są bardzo podobne. Różnica między nimi polega na miękkim zakończeniu tematu we wzorze cudzí i twardym zakończeniu tematu we wzorze pekný. Tieto dva vzory sú veľmi podobné. Rozdiel medzi nimi je v mäkkom zakončení pri vzore cudzí a tvrdom zakončení pri vzore pekný. Wzór páví – Vzor páví Według wzoru páví odmieniamy przymiotniki oznaczające cechy odzwierzęce. Podľa vzoru páví skloňujeme zvieracie prídavné mená.

Wzory matkin i otcov – Vzory matkin a otcov Zgodnie z wzorem otcov a matkin odmieniamy przymiotniki oznaczające przynależność. Podľa vzoru otcov a matkin skloňujeme privlastňovacie adjektíva. Zgodnie z wzorem otcov (otec – rodzaj męski) – Podľa vzoru otcov (otec – mužský rod): synov, bratov, Petrov, študentov, dedkov, kamarátov... Zgodnie z wzorem matkin (matka – rodzaj żeński) – Podľa vzoru matkin (matka – ženský rod): sestrin, dcérin, Evin, Lenkin, študentkin, babkin, kamarátkin...

Wzór pekný – Vzor pekný liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár przypadki – pády rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod N pekn-ý pekn-á pekn-é G pekn-ého pekn-ej D pekn-ému A pekn-ý / pekn-ého pekn-ú L pekn-om I pekn-ým pekn-ou

Wzór pekný – Vzor pekný liczba mnoga – množné číslo, plurál przypadki – pády rodzaj męski (żywotne) – mužský rod (životné) inne – ostatné rody N pekn-í pekn-é G pekn-ých D pekn-ým A L I pekn-ými

Wzór cudzí – Vzor cudzí liczba pojedyncza – jednotné číslo, singulár przypadki – pády rodzaj męski – mužský rod rodzaj żeński – ženský rod rodzaj nijaki – stredný rod N cudz-í cudz-ia cudz-ie G cudz-ieho cudz-ej D cudz-iemu A cudz-í / cudz-ieho cudz-iu L cudz-om I cudz-ím cudz-ou

Wzór cudzí – Vzor cudzí liczba mnoga – množné číslo, plurál przypadki – pády rodzaj męski (żywotne) – mužský rod (životné) inne – ostatné rody N cudz-í cudz-ie G cudz-ích D cudz-ím A L I cudz-ími

Stopniowanie przymiotników – Stupňovanie prídavných mien (adjektív) Stopniowanie może być regularne i nieregularne. W sposób nieregularny stopniuje się tylko pięć przymiotników: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný. Stupňovanie môže byť pravidelné alebo nepravidelné. Nepravidelne stupňujeme len týchto päť adjektív: dobrý, zlý, malý, veľký, pekný. Wszystkie pozostałe stopniują się w sposób regularny. Všetky ostatné sa stupňujú pravidelne.

Stopniowanie regularne – Pravidelné stupňovanie Drugi stopień (=wyższy) tworzy się przez dodanie przyrostka -ší/-ejší. Stopień trzeci (= najwyższy) tworzy się poprzez dodanie do stopnia drugiego przedrostka naj-. Druhý stupeň prídavných mien tvoríme pomocou koncovky -ší/-ejší. Tretí stupeň tvoríme tak, že k druhému stupňu jednoducho pridáme predponu naj-. stupeň 2. stupeň 3. stupeň ľahký ľahší najľahší šikovný šikovnejší najšikovnejší

Stopniowanie nieregularne – Nepravidelné stupňovanie stupeň 2. stupeň 3. stupeň dobrý lepší najlepší zlý horší najhorší malý menší najmenší veľký väčší najväčší pekný krajší najkrajší

Zaimki – Zámená Zaimki zastępują rzeczowniki, przymiotniki, przysłówki i liczebniki. Dopełnienia zasadniczo nie zastępują, a jedynie nie wskazują. Zámená zastupujú podstatné mená, prídavné mená, číslovky alebo príslovky. Predmety priamo nepome- núvajú, iba na ne odkazujú. Žiak píše úlohu. – On píše úlohu. Rád čítam zaujímavé knihy. – Rád čítam také knihy.

Zaimki dzielimy na – Zámená delíme na: osobowe – osobné podstawowe – základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony dzierżawcze – privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich zwrotne – zvratné podstawowe – základné: seba / sa, (v D sebe / si) dzierżawcze – privlastňovacie: svoj wskazujące – ukazovacie: ten, tá, to, tí, tie, tento, táto, toto, títo... pytające – opytovacie: kto? čo? aký? ktorý? kde? kedy? prečo? wskaźniki zespolenia – vzťažné: kto, čo, aký, ktorý, kde, kedy... nieokreślone – neurčité: niečo, niekto, dačo, dakto, všeličo, ktosi... upowszechniające – vymedzovacie: ten istý, taký istý, každý, iný...

Zdroje a použitá literatúra http://slovake.eu/sk/ KRČOVÁ, A. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Košice, Pezolt PVD, 2002. 672 s. ISBN 80-88797-37-3 MARUŠIAK, J. a kol. Ilustrovaný poľsko-slovenský dvojjazyčný slovník. Bratislava: Slovart, 2009. 360 s. ISBN 978-80-8085-812- 4 STANO, M. a kol.1988. Poľsko-slovenský a slovensko-poľský slovník. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1986. 764 s. ISBN 067-460-87. Kolektív autorov: Lingea konverzácia slovensko-poľská. Bratislava: Lingea, s.r.o., 2010. 320 s. ISBN 978-8089323-53-1

Zdroje obrázkov http://svetpohladnic.sk/obrazok/vtipne-zabavne/kocky- stastia/1895.html http://infosluch.sk/wp/jazyk-a-ucenie-sa/caste-zvuky-okolo- nas/kocky-na-hranie/ http://slovake.eu/sk/ http://www.tflcar.com/wp- content/uploads/2012/10/2012_aidu_tt_rs.jpg http://www.buddytoys.sk/hracky/hracky-na-vonku